Radosť z žitia, vášeň, očakávanie, brilantnosť v technike, bohatstvo vo výraze, sviežosť myšlienok, neopakovateľná energia nastupujúceho a 20. storočiu vzdorujúceho romantizmu s intenzitou, akú môže vytvoriť a sprostredkovať len mladosť… aj tak možno v náznakoch popísať dve kľúčové diela tohoto žánru. Mendelssohn skomponoval okteto ako šestnásťročný a roku 1825 ho venoval k narodeninám blízkemu priateľovi, fenomenálnemu huslistovi Eduardovi Ritzovi. Enescu, ktorý dokončil okteto ako devätnásťročný mladík roku 1900, popísal nástrahy kompozície s týmto obsadením slovami „Inžinier, ktorý spúšťa svoj prvý visutý most cez rieku, by nemohol pociťovať väčšiu úzkosť, ako som pociťoval ja, keď som sa rozhodol popísať notový papier…“